Parkour.sk - Parkour na Slovensku

Byť silný - Byť užitočný

Kvôli komu robíš ten parkour? Prečo vlastne trénuješ? V čom spočíva význam toho riskovania pri skákaní a mučenia sa pri fyzickom tréningu, čomu slúžia tie neuveriteľné pohyby?

Zakladatelia parkouru, tí pôvodní, tvrdili že človek musí byť silný aby bol užitočný, teda že zmysel tréningu by mal byť v schopnosti pomáhať svojmu okoliu - kamarátom, rodine, spoločnosti, vždy narastajúcemu okruhu ľudí okolo nás. Pôvodná motivácia k zrodu "art du deplacement" (umenie pohybu, pozn. prekladateľa) - ktoré teraz poznáme pod menami parkour a freerunning - bola dosiahnuť stav absolútnej fyzickej a mentálnej pripravenosti, teda byť schopný podstúpiť akúkoľvek výzvu, byť schopný pustiť sa do akokoľvek náročnej úlohy a čo viac byť schopný ju úspešne dokončiť. Je to rozvoj samého seba pomocou skúmania, objavovania, smerovaného úsilia a zároveň voľnosti, pomocou nikdy nekončiaceho skúšania a tréningu vedúcemu k jedinému cieľu - byť užitočný svojmu okoliu. Byť užitočný. Vskutku všestranný koncept.

Pýtam sa kam sa podela táto myšlienka? Pozriem sa okolo seba a vidím parkour úplne všade, dokonca závody a televízne súťaže sa už stali jeho bežnou súčasťou a natáčanie videí sa stalo samotným cieľom. Je toto parkour? No, má to jeho vonkajšiu formu, to áno; pohyby, fyzická sila a kontrola, oslňujúce skoky  a ojedinelý štýl, ktoré sú podpisovým vzorom tohto umenia. Na pohľad je kvalita neodškriepiteľná. Ale je to všetko čím dnes parkour je, čím sa pre nás stal? V čom spočíva motivácia? Aká je jeho vnútorná kvalita? Stratila sa niekde? Nie je na mne odpovedať na túto otázku, je to na vás.
Tým ako táto disciplína expandovala sa nevyhnutne otvorila státisícom ľudí, novým vplyvom a požiadavkám a teda sa nevyhnutne vyvinula. Niekde je až sterilne čistá, inde zase veľmi zriedená a najčastejšie zmenená k nepoznaniu. Dokázali sme ju využiť, zmeniť, zneužiť, zlepšiť, nepochopiť, niektorý ju už stihli stratiť a ďalší znovuobjaviť a to všetko za jedno krátke desaťročie odkedy ju objavila široká verejnosť. Už v priebehu môjho krátkeho doterajšieho života som videl bojové umenia, ktoré išli tou istou cestou, na začiatku s originálnou myšlienkou, ktorá - vplyvom popularizácie - šedla až sa stratila do nenávratna nechávajúc za sebou len prázdnu škrupinu vyzerajúcu ako pôvodná idea, nič viac. Zdá sa, že tak to jednoducho chodí.

Ale musí to tak byť? Parkour toho ponúka traceurovi* (človek praktikujúci parkour, pozn. prekladateľa) naozaj mnoho a cez neho samotného a jeho tréning ponúka ešte omnoho viac jeho okoliu a celému svetu. Faktom je, že moderná spoločnosť potrebuje silu a hodnoty ukrývajúce sa v parkoure viac než kedykoľvek predtým. Táto sila sa však nenachádza vo víťazstvách v televíznych šou, ani v obrovských skokoch či v hľadaní a nachádzaní sponzorstva, získať ju môžeme len poznaním samého seba pri zdolávaní skúšok a výziev, pri získaní sebaistoty pochádzajúcej z neustáleho pokorovania svojho strachu a prekračovania vlastných hraníc, pri tréningu s priateľmi a rodinou vedenom v kamarátskom duchu. Nachádza sa vtom, čo nám tento pohyb prináša, nie v pohybe samotnom.

Vždy som veril tomu, že sila ukrývajúca sa v srdci parkouru sa nestratí, že je možné ju predať ďalším generáciám a tak neustále, aj keď iba po troškách, napomáhať spoločnosti v ktorej žijeme. To pre mňa znamená parkour. Keby sa toto stratilo, keby sa z parkouru stal len ďalší vyblednutý tieň skvelej myšlienky, ako sa to už stalo mnohým bojovým umeniam, bol by to vskutku smutný koniec.

Môžeme sa tomu vyhnúť, som si tým istý. Duch parkouru nie je len nejaký ušľachtilý koncept, nejaký ideál vznášajúci sa v uliciach Lisses, Evry a Sarcelles. Duch parkouru nezostáva zabudnutý v ponurej histórii umenia známej iba pár vyvoleným trénujúcim. Duch parkouru existuje a žije práve v samotnom trénovaní a praktikovaní parkouru každého z nás. Tým pádom naše zámery, náš prístup a naše chápanie parkouru samotného ovplyvňujú jeho budúcnosť každým jedným dňom nášho tréningu. Ovplyvňujeme ho drobnosťami, ktoré však majú veľký význam, ovplyvňujeme ho na každom jednom tréningu, pri každom jednom stretnutí s neparkouristami, pri každej exhibícii, pri každom skoku, počas každého televízneho intervia, počas každej diskusie. Je to živý organizmus. Aktívna súčasnosť. Každá drobnosť má svoj význam.

A na čom záleží úplne najviac je to čo parkour prináša do tvojho života a následne to čo ti umožní robiť pre druhých.

Aký by to inak všetko malo význam?    

© Dan Edwardes

hipptyp 19.7.2011

Diskusia k článku (1 komentár)